© 2010 SOCIKSTYLE BLOG Všetky práva vyhradené. Použitie textu a fotografií z tejto stránky je možné len po mojom predchádzajúcom súhlase.

UPOZORNENIE!
Táto stránka je informačná a slúži len ako retro zábava.Nepropaguje žiadný politický systém!!!


pondelok, 16. mája 2011

VÝKLADOVÁ TVORBA A REKLAMA n.p. PRAMEN




Československá výkladová tvorba
Potraviny



                                           
                            Viac o n.p. Pramen sa dozviete na:
                       www.interieryexterierycssr.blogspot.com


                                              Výklady Pramen-Bíla Labuť Praha,1957





                                               Výklady Pramen,Praha 1,1957





                                              Výklady Pramen,Praha 5,1962




                                               Výklady Pramen,Praha 5,1962

                                         Reklamný plagát Pramen,koniec 70 rokov
                                                    Reklama z časopisu,60 roky

                                     Reklamný plagát Pramen,koniec 70 rokov

                                              Reklama Pramen,rok 1970




Reklama Pramen a Mraziarní,70 roky


                                      Reklama podniku Laktos pre Pramen,70 roky

                                       Prumysl mléčné výživy pre Pramen,70 roky

                                        Reklama na cukrárské výrobky Pramen,rok 1969

pondelok, 9. mája 2011


Mraziarenský
            priemysel 



So zmrazovaním sa začalo už začiatkom minulého storočia v USA.
A to najskor vo východných štátoch v roku 1905.
Skutočný rozvoj však začal v roku 1922 a k zmrazovaniu zeleniny ako prvý prikročil Clarens Bridsey v roku 1929.

 Československý baliací stroj,60 roky.

Československý mraziarenský priemysel začal fungovať v roku 1940.
 V 60 rokoch sa používali v mraziarniach dva druhy chladenia:kompresné a absorpčné. 
Pri strojovom chladení sa používalo niektorých látok s výhodnými chemickými a fyzikálnými vlastnosťami tzv. chladív,napr. čpavok.
Absorpčné chladenie sa uplatňovalo hlavne u menších zariadení,napr. aj chladničiek v domácnostiach.
Kompresného sposobu chladenia sa používalo u veľkých,stredných a malých zariadení.

 Najmodernejšie chladničky koncom 60 rokov-Calex Zlaté Moravce


 Chladiarne sú závody a miestnosti,kde sa uskladňujú potraviny pri teplotách okolo 0,+ 4 až - 4 °C. Mraziarenské miestnosti majú teploty nižšie než - 4 °C,ale používalo sa i -18°C.
V mraziarniach bolo hlavné zmrazovacie zariadenie-vstupná brána,ktr. musela prejsť vačšina tovaru,ktr. bola uskladnená v mraziarniach.
Steny,stropy,dvere aj podlahy boli dokonale izolované proti úniku chladu,boli temné,priestorné .
Pred skladom bývala predsieň-závetrie,ktr. zamezovalo úniku chladu pri otváraní miestnosti.
Mali aj signalizáciu,pre prípad,že by niektorý pracovník bol omylom uzavrený v chladiacej miestnosti.
Ďalej tu boli prítomné teplomery,tlakomery a vlhkomery,napr. diaľkové alebo registračné.
V chladiarni sa používal prúdiací chladný vzduch.
Mraziarne bývali vačšie jako chladiarne.
Chladiče boli umiestnené na stenách a pod stropom.V nich sa priamo odparovalo chladivo-Solanka,ktr. odoberala tovaru teplý vzduch.
Skladovacie podmienky v chladiarniach boli rozdielne,záviselo od druhu potravín.
Strojové vybavenie mraziarní v 60 rokoch.
 
Na ukážku a porovnanie uvediem pár druhov potravín:
Maso a tuky v závislosti presne od druhu sa uskladňovali v rozmedzí +2 až - 4°C.
Najvačší chlad potrebuje zverina a hydina - 4°C.
Naopak najmenšie chladenie vyžadovali makké salámy a údeniny +2 až +6°C.






Medzi mliečnými výrobkami bol napr. veľký teplotný rozostup u  syrov ktr. sa dosť líšili druhom a konzistenciou -3 až +12°C.
Mlieko,tvaroh a máslo potrebovalo na udržovanie trvanlivosti od +2 až do +6°C.Vajcia -0,5 až -3,5°C.

 Skladovanie bryndze.V 60 rokoch sa skladovala do drevených sudov.

U zeleniny najchladnejšie podmienky potreboval cesnak,kel,kapusta,karfiol – od °C.
Naopak fazuľovým lúskom,uhorkám a zemiakom stačila teplota od +2°C.
U ovocia a lesných plodov najviac chladu potrebovali orechy,od - 4 st. hrozno1°C,slivky,čerešne,višne,ostružiny,marhule,maliny,hrušky,jablká,
broskyne a egreš potrebovali -0,5°C a najmenej chladenia zas banány,od +3°C,citróny +2°C,pomaranče a brusnice,od +1°C.


Nápoje:pivo vo flašiach od +6-+8°C a mošty a šťavy -1 až +1°C.Sódovky a limonády +6 až +8°C.
Čokoláda potrebovala teplotu od +8 až +16°C atď.

Uskladnené,chladené potraviny samozrejme potrebovali aj svoju určitú vlhkosť vzduchu napr. mlieko vo flašiach potrebovalo
90-98% vlhkosť vzduchu,maso 85-90%,hydina a zverina 70%,vajcia 76-86%,kaleráby 95-98%,rajčiny 80-90%,zemiaky dokonca nepotrebovali vlhkosť,aby nezačali hniť,orechy 65-75%,maliny 80-85%,pomaranče 80-90%,hrušky a jablká-85-92% ,čokoláda 65-75% atď.

 Zmrazené tuniaky,60 roky.

Potraviny museli mať stanovenú maximálnú dobu uskladnenia uvedenú v dňoch.Najdlhšie sa mohol v chlade uskladňovať cesnak a to 180-240 dní,ďalej 180-210 zemiaky,100-180 dní mrkva a červená repa.


Maso:najmenej sa mohli uskladňovať v chladiarni klobásy,sekaná a tlačenka a to 1- 4 dni,ďalej makké salámy a údeniny 1-6 dní,ryby 3-4 dni a najdlhšie hydina a zverina 10-15 dní.
U ovocia sa pohybovala doba uskladnenia od 75-92 dní,záleželo od druhu ovocia.
Nápoje vo flašiach a pivo sa mohlo skladovať 28 dní, štavy a mošty podĺa druhu 90-180 dní a sódovky a limonády 7 až 21 dní.Čokoláda,podľa druhu 90 až 300 dní.


ZMRAZOVANIE POTRAVÍN
Používalo sa pomalé a rýchlé zmrazovanie,čo boli dva odlišné technologické postupy.Najvýhodnejšia rychlosť zmrazovania od povrchovej vrstvy k stredu potraviny bola asi 0,3 mm za minutu a pri tom sa malo prekonať pásmo tvorby kryštáľu od 0,5 až do -5°C za 30 min.
Zmrazovanie v normalizovaných obaloch malo trvať asi 1,5-3 hodiny.Pri zmrazovaní bolo treba potravine najprv odobrať teplo a ďalej musela potravina ztuhnúť na požadovanú skladovateľnú teplotu.
Zmrazovacie zariadenia,ktr. sa používali v tej dobe boli:komorové tunely-mali závesné háky na maso,kontinuálné pásové tunely,do ktr. sa z jednej strany vkladal tovar a na druhej vychádzal už zmrazený.

 Ovládanie mraziarenského prístroja,60 roky.

Ďalej sa používalo iné chladenie,ako dotykové zmrazovanie v doskových zmrazovačoch,v ktr. bolo 7-16 kovových dosiek v ktr. prúdila solanka vychladená na -36°C,alebo sa v nich odparoval čpavok.Medzi dosky sa vkladali potraviny v balíčkoch,dosky sa hydraulicky pritlačily.Tento prístroj sa volal podľa vynálezcu-birdseye.

 Skladovanie v plošných mraziarenských boxoch.60 roky.

Tretí sposob sa u nás používal dosť málo,bolo to tzv. imerzné zmrazovanie,to sa potravina ponárala do zchladených kvapalín-solaniek,alebo sa touto kapalinou potraviny rosili.K tomuto typu sa radila aj v tej dobe novinka-zmrazovanie kvapalnými plynmi,napr. dusíku a to umožňovalo veľmi hlboké zmrazovanie pri teplote -60 až -120°C.
Pred zmrazením sa muselo ovocie a zelenina pretriediť,sprchami okartáčovať,vyprať v pračkách kotloch blanšírovať-predvariť,ďaľej narezať,alebo urobiť v pasírovačoch pretlak,na to sa používali poloautomatické plničky.Zabalily sa do obalov a do kartónov a skladovali sa v mraziacom boxe pri -18°C.

 Vtedajšie obaly na mrazené výrobky boli zvačša kartónové krabice.

Zmrazovanie masa: Pred zmrazením sa maso zchlazovalo na -2°C a rýchlo sa potom zmrazovalo-prechádzalo už zmieňovanými komorovými tunelmi na hákoch.
Zmrazovali sa pre priemyselnú výrobu aj vaječné žĺtky a bielka,pripravovali sa v melanžéry a plnili do plechoviek a skladovali sa pri -18°C.
Začalo sa vtedy aj s novinkou a to so zmrazovaním pečiva,ktr. sa po rozmrazení dopieklo.

 Uskladňovanie masa do mraziacích boxov,60 roky.

Skladovanie v mraziarniach:udržovala sa tu nekolísavá teplota -18°C niekedy -16°C,ale aj -20°C.Relatívná vlhkosť bola čo najvyššia a tiež bola stála.Pohyb vzduchu v mraziacích miestnostiach mal byť  čo najmenší.Tovar sa skladoval v lepenkových krabiciach,maslo v drevených sudoch.
Všetok tovar prichádzajúci do mraziarní bol preberaní na rampe podľa akosti. Spracovávala sa  1.akosť,2.akosť sa spracovávala len v prípade nedostatku danej potraviny.
Každá vačšia mraziareň mala laboratórium na chemické a mikrobiálné rozbory.

 Veľké balenia v kartónových krabiciach v mraziacej miestnosti.
 
Doprava zmrazených potravín:
Chladiacími autami,trajlermi a železničními vagónmi,ktr. boli chladené suchým ľadom,alebo strojovo.Chladiace zariadenie týchto áut bolo na metylchlorid a neskor na freon a boli poháňané benzínovým,alebo naftovým motorom.
Autá prepravovali zmrazený tovar,tovar nezmrazovali!
V 60 rokoch sa v československu používali na rozvážanie mraziace a chladiace prepravníky na podvozku 706 RO a na podvozku RND,výrobcom bol FRIGERA n.p. BEROUN.

 Československé chladiace prepravníky Škoda 706 RO.

Železničné vozne boli čs. výroby,ďalej menší prepravník na 3,5t s blokovou chladivou jednotkou na podvozku PRAGA S5T.
Vozový park dopĺňal ešte 10 t trajler čs. výroby,s blokovou chladivou jednotkou.Bola to v 60 rokoch novinka a vyvinul ho výskumný ústav chladírenských a potravinářských stroju v Prahe.

 10 tonový trajler čs. výroby.

Veľkosti a druhy balení mraziarenských výrobkov:
V československu sa mrazené výrobky balili do:125,200,250,300,350,400,450,600 a 800g balení.
Samozrejme pre hotely,nemocnice,reštaurácie,jedálne atď. sa balili špeciálné balenia o váhe:2-20kg.
Balilo sa do parafínovaných kartónových obalov podľa čs. normy-ČSN-50 5303 v typizovaných veľkostiach.
Ovocie v náleve a hotové jedlá sa balili do krabíc ECO podľa normy -ČSN 50 5786.
Do niektorých krabíc sa vkladali polyetylénové zvarené sáčky,alebo boli pergamenové. Karfiol sa balil do celofánových prírezov.
V 60 rokoch sa ešte nepoužívali plastové sáčky.

 Povoskované kartónové obaly zo 60 rokov.

Skladovanie v obchodoch:
V 60 rokoch sa používali hlavne mraziace pulty,boxy a stoly rady MS,MVSd 480,CVSd 630 atď. z n.p. FRIGERA Kolín.
Niektoré sa dovážali aj z NDR a ZSSR.

 Mraziace boxy-60 roky.

Mraziarenské podniky ČSSR:
Zastrešoval ich n.p. Mrazírny-Mraziarne:
Praha-Sedlc,Tábor,Litoměřice,Plzeň,Karlovy Vary,Chomutov,Pardubice
České Budějovice,Brno,Olomouc,
Višňové u Mor. Krumlova,Opava,Bratislava,Žilina,Nitra,Zvolen a Prešov.
Ďaľej zmrazovali výrobky n.p. Cukrovar Sládkovičovo a dovážali sa aj z Maďarska a Bulharska.
Hydinu zmrazovali hydinárské závody,alebo sa dovážali z Maďarska.Mrazená zverina a ryby sa dovážali.
Mrazené mliekarenské výrobky vyrábal mliekarenský priemysel.

 Mraziarenský reťazec od začiatku,až po konečnú stanicu-u spotrebiteľa na taniery.

V ĎALŠIOM PRÍSPEVKU BUDEM POKRAČOVAŤ V TÉME,KDE SA ZAMERIAM NA ČESKOSLOVENSKÉ MRAZIARENSKÉ VÝROBKY.