© 2010 SOCIKSTYLE BLOG Všetky práva vyhradené. Použitie textu a fotografií z tejto stránky je možné len po mojom predchádzajúcom súhlase.

UPOZORNENIE!
Táto stránka je informačná a slúži len ako retro zábava.Nepropaguje žiadný politický systém!!!


štvrtok, 25. decembra 2014

RETRO VIANOCE 2

Vianoce 50,60,70 i 80 rokov: 
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/11/ceskoslovenske-vianoce-50-rokov.html
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/12/ceskoslovenske-vianoce-60-rokov.html
http://socikstyle.blogspot.cz/2011/12/h.html
Retro vianoce: http://socikstyle.blogspot.cz/2012/12/retro-vianoce.html
Vianoce v socialistických krajinách: http://socikstyle.blogspot.com/2013/12/vianoce-v-socialistickych-krajinach.html

Vianoce s hviezdami CS pop music,1981: https://www.youtube.com/watch?v=TybWpidiq_c

Vianoce so Zlatou Bránou,1982: https://www.youtube.com/watch?v=e3XiwbYpt5A

Vianočné piesne z gramoplatní: https://www.youtube.com/watch?v=o-51yN4V4xQ

Ivan Mládek,Vánoce v Ďáblicích,70 roky: https://www.youtube.com/watch?v=5Ed_d04Hsro

Čiernobiele spomienky-Vianočné pohľadnice 60 rokov: https://www.youtube.com/watch?v=2DhIXt6cKBY

Vianoce 1968-69: https://www.youtube.com/watch?v=2DhIXt6cKBY

Vianoce 1966: https://www.youtube.com/watch?v=ZEW5Wmv37LU



Vianočné kolekcie a ozdoby:(dobové)

Rok 1966,Bratislava: "O vianočné ozdoby, ktoré vyrábajú pracujúci závodov technického skla závodu Červený most v Bratislave, je z roka na rok v zahraničí čoraz väčší záujem. Aj v tomto roku exportujú ozdoby za vyše dva a štvrť milióna korún. O nové tvary ozdôb sa stará návrhárka závodu Eva Žáčková, ktorá ich v tomto roku navrhla asi 160 druhov." 



1959: vianočné ozdoby z Čadce. "V roku 1955 založilo 26 občanov v Čadci ľudové družstvo OKRASA, ktorého výrobky sú dnes známe už v celom svete. Vyrábajú tu najrôznejšie tvary sklených ozdôb na vianočné stromčeky a vyvážajú ich hlavne do USA, Anglicka, Holandska, Švajčiarska, Nórska, Švédska, Frnacúzska a Dánska. Hoci export od roku 1957 vzrástol 5-násobne, tohtoročný plán exportu splnili už 3. novembra a celoročný plán výroby chcú splniť do 23. decembra tohto roku. Do konca roku 1960 budú v družstve vyrábať 800 druhov náročných ozdôb na vianočný trh." 





Zlatokov Piešťany,1964: "Zlatokov, podnik miestneho priemyslu v Piešťanoch, založený v roku 1946 vyrába ako jediný v repubike ozdobné vianočné súpravy elektrických sviečok. Sú to "Jela" a "Prela" na vianočné stromčeky a žiarovky i náhradné súčiastky do súprav. V tomto roku vyrobili 50 000 súprav pre domáci i zahraničný trh. Na snímke dielňa, v ktorej vyrábajú súpravy vianočných sviečok."





Rok 1949 v Bratislave: slovenské závody na čokoládu a cukroviny pracujú plnou parou pre vianočný trh. "Na snímke továreň Stollwerck, kde každý zamestnanec chce na vianočný trh vyrobiť pre naše deti čím viac cukroviniek a takto obohatiť náš vianočný strom." 



Rok 1955,Bratislava:  "Usilovné ruky pracovníčok bratislavského Stollwercku pripravujú na vianočný trh kolekcie salóniek a čokoládových výrobkov. V baliarňach po celý deň neutícha ruch. V závode vyrobili na tohtoročný vianočný trh dva druhy salóniek, päť druhov arabeskových kolekcií, tri druhy krémových figúriek a dva druhy čokoládovej plastiky. Pohľad na bohatý a pestrý výber čokoládových a nečokoládových výrobkov bratislavského Stollwercku, ktorými obohatia náš vianočný trh. Na snímke balička Milka Kuchárová zostavuje a balí kolekcie čokoládových plastík."



6. októbra 1976 Vianoce v trebišovskej Deve. "Pracujúci trebišovského závodu Deva, ktorý je súčasťou Potravinárskeho kombinátu, žijú v týchto dňoch už v prípravách na Vianoce. V tomto roku majú na vianočný trh dodať 260 ton kolekcií, 260 ton salóniek, ďalej krémové figúrky a nečokoládové salónky. Okrem toho tu vyrábajú bežné druhy výrobkov, ktoré okrem domáceho trhu dodávajú aj do ZSSR, MĽR a Anglicka. Na snímke členky kolektívu Brigády socialistickej práce (BSP) Červený klinček pri balení a lepení vianočných kolekcií." 


Bohatý výber vianočných čokoládových kolekcií. "V čokoládovni Potravinárskeho kombinátu v Trebišove už niekoľko týždňov vyrábajú kolekcie a ostatný bohatý sortiment pre vianočný trh. Z plánovaných 37 vagónov vianočných výrobkov vyrobili už takmer polovicu. Tohto roku začali prvý raz vyrábať i tzv. ľudovú kolekciu. Obsah dvojkilogramovej krabice za 75,- Kčs tvoria fondántové a v čokoláde máčané salónky, arabesky a figúrky." 



Rok 1957,Deva Trebišov: bohatý výber vianočných čokoládových kolekcií. "V čokoládovni Potravinárskeho kombinátu v Trebišove už niekoľko týždňov vyrábajú kolekcie a ostatný bohatý sortiment pre vianočný trh. Z plánovaných 37 vagónov vianočných výrobkov vyrobili už takmer polovicu. Tohto roku začali prvý raz vyrábať i tzv. ľudovú kolekciu. Obsah dvojkilogramovej krabice za 75,- Kčs tvoria fondántové a v čokoláde máčané salónky, arabesky a figúrky." 



Rok 1976: Deva Trebišov,výroba vianočných kolekcií až 260 ton!


Zdroj: TASR

nedeľa, 21. decembra 2014

CS Čokolády,cukríky,žuvačky a kakao

Doplnenie článku z roku 2010: http://socikstyle.blogspot.cz/2010/11/vyrobcovia-cukroviniek-cssr.html
Nabudúce CS trvanlivé pečivo,rezy,napolitánky,kekse,oblátky...


Výrobu cukroviniek po znárodnení čakali neľahké a spletité cesty a až v 80 rokoch sa ustálila ich podoba.
Trh ovládli dve mamutie organizácie: Čokoládovny Praha a Cukrovinky Bratislava.
Pod Čokoládovny Praha patrili: Orion Praha-Modřany,Velim (Velim),Diana Děčín,Soja Kolín,Lipo-Liberec,Zora Olomouc,Maryša-Rohatec,Sfinx-Všetuly u Holešova.
Pod Cukrovinky Bratislava patrili: Figaro Bratislava,Trnava a Deva Trebišov.
V Československu sa podniky špecializovali na výrobu určitých druhov cukroviniek.
Napr. závod Velim vyrábal,žuvačky,kakao,karamelky a čokoládu (to bola pôvodná náplň výroby tohto podniku) pribudla výroba žuvačiek a želé.


Čoho bolo v Československu dostatok a v dobrej kvalite,bola určite čokoláda,pretože tu bola historická tradícia vo vyrábaní čokolády.Väčšina továrni vznikla už za Rakúsko-Uhorska,alebo behom 1. čs.republiky.
Čokolády i za socializmu mali výbornú povesť i v zahraničí,bol to veľmi dobrý exportný artikel.
Na konci 50 rokov zatvorili továreň Lidka v Kutnej Hore,ale pretože sa úspešne táto značka vyvážala,tak sa produkcia i značka previedli do Velimi (čokolády) a Děčína (bonboniéry).
Pod značkou Lidka sa vyrábalo i pre Tuzex.
Niektoré čokolády sa vyrábali zároveň vo viacerých továrniach,ako napr. Kofila sa vyrábala nielen v Prahe,ale aj v Děčíne a Rohatci a Študentská pečať sa vyrábala aj v Prahe i v Olomouci.



Veľmi obľúbené výrobky boli kočičí jazýčky-mačacie jazýčky (5Kčs), zo Sfinxu,malé dezertné čokoládky Lidka s obrázkami,ktr. sa aj zbierali,čokoládové mince z Diany Děčín,lentilky z Velim Všetuly u Holešova.Lentilky sa najprv vyrábali v krabičkách,neskôr v sáčku.
V Soje sa vyrábal veľký hit socializmu,orieškový krém Nugeta.

Čokoládove tyčinky

Najobľúbenejšími boli:
Kofila,Deli,Ľadové gaštany,Rumba,Kofeta,Artemis,Koko,Ria,Deva,Milena,Gloria,Banán v čokoláde,Tartola,Diana,Kávová tyčinka,
Famosa-dezert,nugat,grep,Nuset,Nugata,Kora,Margot,Danielle atď.



Čokolád a čokoládových výrobkov existovalo naozaj mnoho a ťažko všetky vymenovať.
Je pravda,že čokoláda a cukrovinky vôbec bol tovar,ktorý bol po celú dobu socializmu vždy dostupný.
Čo bolo v tej dobe malý zázrak.
Väčšinu cukroviniek sme si vyrábali sami,len málo sa dovážalo,napr. výrobky z Juhoslávie od závodu Kraš Záhreb.

 


V 70 rokoch prišli na trh nové cukrovinárske výrobky a s nimi prišiel aj maskot panáčik Čoko.
Nové výrobky tej doby boli napr. tyčinka Famosa a hlavne Deli.
Deli,máčané čokoládove tyčinky vo viacerých príchutiach: karamel,oriešky,hrozienka,kúsky čokolády.Zrodila sa v roku 1980 v Modřanskom Orione.



Vianočné kolekcie nás sprevádzali celé detstvo a vianoce sme si bez nich nemohli ani predstaviť.
Kolekcie dostávali rodičia od podniku,alebo ROH a dali sa i kúpiť.
Najlepšie boli tie zo Zory Olomouc,Orionu a Devy Trebišov.
Deva Trebišov prešla v 80 rokoch modernizáciou a svoje výborne výrobky vyvážala do Arabského sveta,USA,Kanady a ovocné želé do Austrálie.
Deva Trebišov bol jediným cukrovinárskym podnikom,ktorý vznikol za socializmu.
Ostatné pochádzali už z čias 1.republiky,alebo Rakúsko-Uhorska.






Granko urýchlilo čas,jeho príprava bola rýchla a nahradila zdĺhavú prípravu kakaa z prášku.
Kto mal do tej doby šťastie kupoval Benco z Tuzexu a veľké plastové pixle po jeho vypití dlho slúžili ako náhradný obal na múku,cukor,strúhanku atď.
Názov Granko je vlastne spojenie slov GRANulované KakaO.
Obal bol krabica,alebo plastová dóza.
Začalo sa vyrábať v závode Soja Kolín a to po podnikovej súťaži.
Neskôr sa vyrábalo v Orionke až do jej zrušenia po revolúcii.
Granko vo svojej dobe spôsobilo poprask a vyhrávalo veľa súťaží,napr. Zlatú Salimu,Zlatý Merkur,Zlatý pohár Ex Plzeň a odnieslo si i cenu za obal roka.
V roku 1985 pribudli ku kakau ešte banánové a jahodové a o tri roky aj broskyňové a čučoriedkové Granko.








Cukríky

Ďalším na počudovanie bohatým sortimentom za socializmu sa mohli pochváliť regále s cukríkmi.
Najväčšími výrobcami boli Figaro Bratislava,Trnava,Deva Trebišov,Sfinx Všetuly u Holešova
Z obchodu sme si mohli odniesť cukríky v sáčku,valčeku,alebo dóze.
Tie vo valčeku boli vhodné na výlety,alebo len tak do vrecka.
Často u nich bol problém,hlavne u dropsu,oddeliť jednotlivé cukríky od seba...riešilo sa to zubami :)
K tým valčekovým patrili napr. Hašlerky,drops-citrón,pomaranč,malina a karamelky,tie boli v stĺpiku,ale každá zvlášť zabalená.
V dózach asi každý zaspomína na Zimnú a Letnú zmes,malinké Antiperle,Dorette,no najviac bolo
cukríkov v sáčku...


Vymenovanie všetkých je takmer nemožné a tak spomeniem len tie najznámejšie:

Furé-cukríky s tekutou náplňou: Griotte furé (obsahovali pravý likér),višňové,slivkové,malinové,pomaranč,marhuľa,ananás,škorica,Slávia,Trnavské furé,Klokanky,Parížské furé,Prunella....
Roks,drops-tvrdé cukríky: Roksy,Bon Pari,Bon Ami,šumivý roks,
Drops-malinové,citrónové,pomarančové,Citronela,Hašlerky....
Dražé-malé,poliate polevou,nebalené: Venezia,Talianska zmes,Colombo,citrónové,oriešky v cukru,Mystery..
Želé-Oskarky,jahôdky,maliny,Limana...
Ovocný komprimát-Lipo,Besipky
Karamely-mliečne,kakaové,arašídove,kávove,medové,kokosové,s jadrom,mentolové,Turecký med
Ovocné karamely-Si Si,Zuzana,mentolové-Sněhulky,Mentolky
Pastilky-banánove,mentolové,fondánove,kávové,špičky,Dorette
Pralinky-Rumové,likérové


 


Žuvačky

Kráľom Československých žuvačiek bol závod Velim vo Velimi.
Okolo roku 1957 sa začala znova výroba žuvačiek u nás a začalo to mentólovou žuvačkou bez mena,ľudovo zvaná roleta a o 10 rokov ju doplnila ovocná,tiež bez mena,ale medzi ľudom zvaná bublinková...
V roku 1968 sme uzavreli zmluvu s Holandskou značkou Maple Leaf.Táto firma k nám dovážala žuvačky už predtým.Koncom 60 rokov vyrábala slavné Donald-ky s komiksom,ktoré sa dali kúpiť v Tuzexe.
Výsledkom tejto spolupráce bola žuvačka Pedro,ktr. stála 1 Kčs a robila slušné bubliny.Každú hodinu sa jej vyrobilo 800ks=900 ton ročne.
Ďalšie žuvačky nasledovali-bezmenné plátkové mentolové a ovocné po 5 kusoch,no dali sa kúpiť i jednotlivo.

 




Československým vynálezom bola zdravotná žuvačka proti nachladnutiu-Sevak ( zložené zo slov Sérum a vakcína),podľa výrobcu-Ústav sér a očkovacích látok.
Bola to žuvačka s obsahom vakcíny a tak sa rozdávala i v školách i pre ČSĽA.
Najprv sa objavovala v modrom obale s Bernardýnom,neskor so snehuliakom.


V polovici 80 rokov sa sortiment rozšíril o žuvačky Bajo-ovocné s obrázkom vo vnútri,ktoré sa zbierali.Ďalej žuvačka Ping,Pu-Pu,Zajda a Rekord s príchťou Cola.







 Samozrejme sa mnoho žuvačiek i dovážalo.Veľmi obľúbené boli ovocné žuvačky od dánskej firmy Dandy-ich citrónové,pomarančové,čerešňové sú nezabudnuteľné!
Francúzske Hollywoodky,Talianske Brooklynky,Maďarské farebné guličkové žuvačky a Juhoslovanské žuvačky v tvare cigarety.












nedeľa, 9. novembra 2014

Československé podniky: TATRACHEMA v.d.TRNAVA

Vďaka za poskytnutie materiálov patrí P.Tománkovi z v.d. Tatrachema

UPOZORNENIE: 
KOPÍROVANIE TOHTO ČLÁNKU A FOTOGRAFIÍ BEZ MOJHO ZVOLENIA NIE JE DOVOLENÉ !!!





Od UNIOSY po TATRACHEMU


Po ukončení II. svetovej vojny prejavili pracujúci našej vlasti nevšedný budovateľský elán. Každý chce prispieť svojimi schopnosťami pri obnove zničeného národného hospodárstva. Ako vieme 1 Košický vládny program predurčil, že družstevníctvo v Československu sa stane ľudovým a taktiež bude nápomocné pri zvyšovaní životnej úrovne všetkých pracujúcich.
Môžeme s určitosťou predpokladať, že to bolo v mesiacoch júl až september 1945, keď sa schádzala a formovala skupina aktívnych podnikateľov, aby preskúmali možnosť založenia družstva, z ktorého činnosti by mohli očakávať mimoriadne príjmy podľa množstva vložených členských podielov. Boli to Karol Krchňavý, majiteľ firmy SEVA — výroba požívatín v Bratislave, dr. Poeschl, majiteľ bývalej firmy TRI LIPY, chemický podnik s ústredím v Bratislave, Stanislav Šerý, majiteľ továrne na mydlo v Brne a Jakub Kadlec, majiteľ továrne na mydlo v Prahe. K tomuto zámeru prizvali ďalších občanov, ktorí zložením členských podielov napomohli vytvoriť základný podnikateľský kapitál. Zároveň z nových členov mali byť vytvorené i samotné družstevné orgány.
Skupina devätnástich podnikaniachtivých jednotlivcov dňa 30. októbra 1945 podala na Krajský súd v Bratislave — oddelenie firemného registra oznam o založení nového podniku tzv. „PROSPEKTOM ZAKLADAČNÝM", ktorý jediný doklad o tom je uschovaný v Štátnom archíve v Bratislave medzi ostatnými dokumentárni o činnosti družstva UNIOSA do 31. 12. 1950. Na základe tohoto, dňa 9. novembra 1945 o 15,00 hod. odpoľudnia v Bratislave v dome na Molotovovej ulici č. 53 sa zišlo 18 členov so 171 upísanými členskými podielami. Karol Krchňavý podnikateľ z Bratislavy v mene zakladateľov zahájil ustanovujúce valné zhromaždenie, za predsedkyňu valného zhromaždenia bola zvolená dr. Mária Pšeničková z Bratislavy. Táto informovala prítomných, že spolu 19 osôb vstúpilo do družstva UNIOSA, upísali 175 členských podielov po 5000,— Kčs a zložili v úhrnej čiastke 875 000,— Kčs, ktoré prostriedky tvoria základ pre rozvoj obchodnej činnosti.




ZROD UNIOSY — PRVÉ ORGANY DRUŽSTVA

Ustanovujúce valné zhromaždenie prijalo prvé stanovy družstva, podľa ktorých názov podniku bude UNIOSA — združenie na výrobu a obchod mydlom, kozmetickými článkami a chemicko-technickými výrobkami, druž-stvo s ručením obmedzeným v Bratislave. Obvodom činnosti družstva bolo celé územie ČSR, avšak bol prípustný vývoz i do cudziny. Družstvo sa utvorilo na dobu neurčitú s úradnou rečou slovenskou. Každý člen mohol mať upísaných 20 členských podielov po 5000,- Kčs (t. j. 100 000,- Kčs) a za každý upísaný členský podiel bolo zápisné 1000,— Kčs. Správa družstva bola povinná prihliadať na výšku upísaných členských podielov preto, že každý člen sa musel zaručiť svojím majetkom na krytie prípadných strát družstva. Samozrejme pri aktívnej bilancií, prípadný zisk družstva mal byť rozdelený medzi členov podľa počtu upísaných podielov. Správnymi orgánmi družstva bolo valné zhromaždenie, správa a dozorný výbor družstva. Vedením celej agendy družstva bol poverený splnomocnený úradník, ktorý zodpovedal za celú obchodnú činnosť a agendu podniku. Družstvo bolo členom Živnosväzu, ústredia živnostenských a občianskych úverných ústavov a družstiev, ktorý prevádzal revízie činnosti družstva a výsledky týchto revízií musela prejednávať správa a valné zhromaždenie.




PRVÉ CHEMICKÉ DRUŽSTVO NA SLOVENSKU

Medzičasom ÚNV v Bratislave, výmerom číslo 74 188/VI/46 dal súhlas k zápisu družstva do firemného registra s podmienkou, že bude vylúčené zo stanov družstva ustanovenie o možnosti zriaďovať spoločné dielne na spracovávanie tovarov. Na základe tejto požiadavky dala potom správa družstva ku pôvodným stanovám dodatok o zmene názvu firmy na: UNIOSA združenie na výrobu a obchod mydlom a kozmetickými článkami, družstvo s r. o. v Bratislave. Krajský súd v Bratislave pod číslom 4659/1/46 B XXXIX 3395—1 pravdepodobne ako prvé chemické družstvo na Slovensku vzniklé po oslobodení zaznamenal do firemného registra. Zivnosväz prijal družstvo UNIOSA za svojho člena v septembri 1946.
V nasledujúcom období sa konali tieto riadne valné zhromaždenia: 25. júna 1946, 25. júna 1947 a 25. júla 1947 vždy v Bratislave na Molotovovej ulici, kde bola uzatváraná obchodná činnosť predošlého hospodárskeho roka. Družstvo UNIOSA vykázalo za počiatočné roky svojej činnosti stratovosť a to za rok 1945 stratu 5742,- Kčs, v roku 1946 stratu 500 682,- Kčs, za rok 1947 stratu 319 942,- Kčs a za rok 1948 vykázalo stratu 187 525,- Kčs. Počas tohoto obdobia v riadiacich orgánoch družstva nenastali podstatnejšie zmeny, jedine za Bohumíra Plhoňa bol do správy družstva zvolený Dr. Samuel Belluš z Bratislavy, ktorý sa tejto funkcie po 2-ročnom pôsobení vzdal.




KOZMETICKÉ VÝROBKY DO CUDZINY

Ako vyplýva z archívnych dokladov, družstvo UNIOSA chcelo získať domáci a zahraničný obchod s mydlom a všetkými surovinami k výrobe mydla. Za tým účelom nadviazalo množstvo obchodných jednaní s veľkými zahraničnými firmami a obchody z tohoto mali hospodársky povzniesť družstvo. Vidieť, že členovia družstva nemali záujem prevádzať výrobnú činnosť, ale očakávali, že obchod — hlavne reťazový — zameraný na zahraničných partnerov bude prinášať svoje ovocie, vysoké príjmy družstvu a tým i bude možné deliť zisk družstva medzi členov. V roku 1946 bola zriadená v Prahe II. na Václavskom námestí č. 9 obchodná centrála, do služieb ktorej boli prijatí viacerí obchodní zástupcovia, ktorí cestovali po Európe, nadväzovali kontakty a uzatvárali obchodné zmluvy. Obchodovalo sa so všetkým, čo mohlo priniesť zisky. Boli to kozmetické výrobky ako rúže na pery, kolínske vody, šampóny, laky na nechty, parfumy a mnoho surovín pre výrobu mydla ako priemyslový loj, mastné kyseliny, palmový, kokosový a slnečnicový olej, sójové boby a palmové jadrá. Všetko vo velkých množstvách od 10 — 100 000 kusov, od 1 — 50 vagónov. A bolo jedno, či bol obchodný partner z Anglie, Argentíny, Belgie, Dánska, Egypta, Fínska, Francie, Grécka, Holandska, Maďarska, Palestíny, Portugalska, Rakúska, Švajčiarska, Talianska i USA. Zachované doklady svedčia, že s obchodníkmi v týchto krajinách boli udržiavané čulé obchodné spojenia. Družstvo UNI-OSA dokonca pristúpilo za člena Hospodárskej komory pre Stredný východ a cestou rôznych cudzích obchodníkov nadväzovalo ďalšie obchodné jednania. Obchodná činnosť v rámci ČSR zaberala len menšiu časť. Zahraničný obchod lákal, o čom svedčia i obchodné rokovania s partnermi v MANILE na Filipínach i na ostrovoch Tahiti.
Iniciatívne boli zriaďované generálne obchodné zastúpenia v Európskych obchodných centrách — Budapešť, Viedeň, Bazilej, Zurich a do konca i v New Yorku, pre nami dodávané výrobky do cudziny a UNIOSA zasa prevádzala generálne zastúpenie v ČSR pre import tovaru zo zahraničia. K obchodným artiklom chemickej a kozmetickej povahy, pribudli neskôr
obchodné transakcie rôznych výrobných strojov ba i celých továrenských zariadení pre tukový priemysel. Kam siahala trúfalost našich predchodcov vidieť i z toho, že keď v roku 1946 postihlo Československo katastrofálne sucho, ponúkli podniku zahr. obeh. KOOSPOL 100 000 ton pšeničnej múky z Južnej Ameriky. Ako vieme, z núdze nám pomohol SSSR a obchodníci z UNIOSY museli vziat na vedomie, že naše zriadenie nedovolí, aby skupina podnikavých obchodníkov sa obohacovala na úkor pracujúceho ľudu.



UNIOSA uzatvárala obchody v rôznych menách, či už to boli anglické libry, švajčiarske franky, portugalské escudos, alebo americké doláre. Ako dobrí obchodníci nepristupovali na také rokovanie, keď medzipartner žiadal vyššiu províziu, ako 1 ".„ ale zato z obchodov, ktoré UNIOSA sprostredkovala, platili odberatelia až 10 % provízie. Prišli ďalšie ťažkosti do družstva. V roku 1947 sa potopil parník, ktorý privážal pre UNIOSU palmové jadrá, čím naši predchodcovia utrpeli veľkú škodu, lebo nie všetko poisťovňa uhradila. Keďže obchodovali i s menej kvalitným tovarom, odbe-ratelia žiadali vysoké bonifikácie — finančné náhrady, čo sťažovalo hospo-dársku situáciu družstva, lebo príjmy z obchodnej činnosti zatiaľ nestačili kryť vysokú réžiu.
Ministerstvo zahraničného obchodu zamietlo UNIOSE všetky dovozné a vývozné povolenia. UNIOSA bola nútená prerušiť všetky obchodné styky s doterajšími partnermi, uvedomujúc si pritom, že bude potrebné preo-rientovať obchodnú činnosť družstva len v rámci ČSR. Sklamanie v UNIOSE však prišlo po Vífaznom februári 1948, keď bol znárodnený nielen celý zahraničný, ale i vnútorný obchod.



VNÚTORNÉ OČISŤOVANIE SMEROVALO K SOCIALISTICKÉMU CHARAKTERU DRUŽSTVA

V tomto období sa prejavila i v družstve UNIOSA pozornosť, ktorú jej začali venovať družstevné orgány menovite Slovenská rada družstiev. Bolo však chybou, že družstvo svoje plány muselo uplatniť cestou Oblastného riaditeľstva chemického priemyslu a pôvodný plán v starej mene zo 65 miliónov bol znížený na 50 miliónov, ale pokiaľ sa nám podarilo zistiť, plán nebol splnený ani na 30 %, čo odôvodňovali zodpovední pracovníci družstva nedostatkom surovín. Skutočnosťou je, že si jednotlivé závody družstva museli sami obstarávať ako materiály, tak i odbyt svojich výrobkov. I samotné hospodárenie bolo ponechané v právomoci závodov družstva, kde ešte stále bývalí majitelia udávali tón. Hoci minulé mimoriadne valne zhromaždenie prikročilo k socializácii družstva, uplynulé obdobie ukázalo, že snaha je málo a že zabezpečenie socialistického charakteru družstva žiada ľudí zapálených pre spravodlivú vec. To uznávali pracovníci družstva a boli si vedomí, že sa musia zbaviť všetkých starých prežitkov. V tejto atmosfére neustáleho vnútorného očisťovania družstva a v snahe napraviť si pošramotenú povesť v minulosti, dňa 3. septembra 1950 v hoteli CARLTON v Bratislave za prítomnosti 72 členov družstva bola zvolená nová správa družstva ako i dozorný výbor.




29. OKTÓBRA 1951 ZROD TATRACHEMY — usporiadanie právnych záležitostí

Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 29. októbra 1951, ktoré sa konalo v Bratislave na Dunajskej č. 40 pod vedením náhradného orgánu, boli konečne schválené účtovné výkazy za rok 1945—1949. Súčasne bola
prijatá i zmena názvu družstva na Tatrachema, výrobné družstvo s r. o. v Bratislave.
I novoschválené stanovy vytvárali predpoklady na utvorenie socialistic-kého družstva, prestavbou na výrobné družstvo. Umožňovali družstvu zria-ďovať výrobne a členský podiel bol znížený na 200,— Kčs a zápisné na 20,— Kčs. V tejto dobe sa začala prejavovať i pomoc, ktorú družstvu posky-tovala Krajská družstevná rada, ktorá medzičasom vznikla a zhodou okol-
ností jej prvé sídlo bolo v Bratislave na Dunajskej č. 40 v uvolnených kanceláriách nášho bývalého ústredia.



V tomto období k štyrom začleneným súkromným výrobcom (MOHÁR, FRICHÉMIA, FRICHEMOTEXTIL a CHEMOBOHÉMIA) pribudli do družstva UNIOSA ďalší výrobcovia : ISTAKO, NOVOCHEMA, CENTROCOLOR, CHERRYLAK, BYLEPO, ALBONA, WALDOR, AGIEX, DIAVA, WALMATA. Jednotliví bývalí majitelia firiem boli poväčšine i vedúci závodov. Hospodárilo sa samostatne a viac menej nekontrolovane.

Ľudovým družstvom sa stala TATRACHEMA v roku 1953 a tu sa vlastne začína obdobie skutočného rozvoja družstva. V roku 1953 prišlo k zlúčeniu funkcií riaditeľa a predseda družstva, čím prišlo k odstráneniu dvojkoľajnosti v politicko-hodpodárskom vedení. Postupne boli ustálené výrobné závody – prevádzkarne v západoslovenskom kraji.
Trnava zriadená ku dňu 10.8.1950
Bratislava zriadená ku dňu 15.9.1950
Brezová pod Bradlomzriadená v roku 1956
Senica nad Myjavouzriadená ku dňu 1.1.1955
Šaštín Stráže zriadená ku dňu 1.5.1949
Kuklovzriadená ku dňu 1.1.1960

Začal sa rozširovať výrobný sortiment a okrem výroby mydiel, aromatických a kozmetických výrobkov začala výroba pleťovej neskôr vlasovej kozmetiky, výroba prostriedkov na úpravu – zmäkčovanie vody, široký sortiment čistiacich a dezinfekčných prostriedkov v oblasti bytovej chémie. V roku 1958 boli zriadené v rámci služieb pre obyvateľstvo brúsenie a leštenie parkiet a následne pribudlo kladenie podlahovín PVC v bytoch zákazníkov. V predmete činnosti družstva bola i plastikárska, kožiarska výroba a výroba hračiek.



Na jeseň v roku 1952 vznikol v závode Madočany požiar a viacerí zodpo-vední pracovníci družstva sa dostali do väzenia pre nedostatočnú starostli-vosť o bezpečnosť prevádzkových zariadení.
Krátku dobu funkciu riaditeľa vykonával i Pavol Polakovič, ktorý sa jej napokon vzdal. Na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 4. marca 1953, ktoré sa konalo v Trnave, boli zvolené nové družstevné orgány.

Do roku 1966 si družstvo hľadalo svoju cestu na trhoch. Až po tomto roku začala produkcia družstva narastať a do roku 1989 sme už vyrábali okolo 150 druhov výrobkov, z ktorých autokozmetika išla na export. 



V období rastu družstva bola zrušená prevádzka Bratislava, z dôvodu asanančných prác, Brezová pod Bradlom ako neperspektívna a v roku 1991 sa osamostatnila prevádzka Kuklov, špecializovaná na plastikársku výrobu. V roku 2004 bola presunutá výroba zo závodu Senica do závodov Trnava a Šaštín Stráže.

Po rozdelení federácie nastali problémy s exportom do ČR a preto sme v roku 1994 zriadili v Čechách pobočku Tatrachema CZ Hodonín, ktorej úlohou je umiestniť našu produkciu na trhoch Českej republiky.

Výroba pre export je zabezpečovaná v dvoch závodoch. V rámci zákazkových služieb zabezpečujeme bazénovú chémiu pre zahraničného partnera a taktiež čistiacu chémiu pre zahraničných partnerov.



V súčasnom období je Trnava sídlom hospodárskeho vedenia a závodu Trnava. V tomto závode sa vyrábajú výrobky bytovej chémie ako WC čističe, prostriedky na úpravu textílií, saponáty, prostriedky na čistenie a leštenie nábytku, podláh, autokozmetika, telová kozmetika. Značky ako FIXINELA, DIAVA, BONY, ZUZKA, SIFO, TORO,GRILPUR, slúžia verne svojim zákazníkom už dlhé obdobie.

Druhý závod má sídlo v Šaštín Strážoch. Produktmi tohto závodu sú práškové čističe ako CITRA,TENY,FIXINELA, prostriedky na zmäkčovanie vody – LUXON-kryštálová a kalcinovaná sóda, prostriedok na čistenie sifónov – SIFO, pracie prostriedky a odstraňovače škvŕn pod značkou JASO, odstraňovač vodného kameňa LUXON a pod.

V Trnave prevádzkuje svoju činnosť i veľkoobchod a maloobchod, ktorý okrem produkcie Tatrachemy, ponúka svojim zákazníkom široký sortiment iných firiem.

http://www.tatrachema.com/